MAGAZÍN. TELEVÍZIA. OBCHOD.

Buďme radi za úspechy, ale neuspokojme sa s nimi

0 408

Pred pár týždňami skončili Majstrovstvá sveta v hasičskom športe, ktoré sa konali tento rok na Slovensku. Bola to oslava špičkových športových výkonov. Veď o tom svedčia aj svetové rekordy, ktoré boli za necelý týždeň v Banskej Bystrici prekonané.

Slovensko sa v konkurencii tých najlepších jednotlivcov a reprezentácií nestratilo. Ba naopak. Posledný deň patril práve domácim. Bola to čerešnička na torte. Stali sme sa majstrami sveta v požiarnom útoku, v kráľovskej disciplíne hasičského športu. Veď predsa to u nás vieme najlepšie. Zažiť tie nezabudnuteľné okamihy priamo na štadióne bolo niečo výnimočné aj pre nás, obzvlášť pred takou kulisou, aká sa v tú sobotu na štadióne zišla.

Odstupom času hodnotíme všetci Majstrovstvá sveta za vydarené, veď aj boli. Po športovej aj organizačnej stránke bolo celé podujatie pripravené skvelo, čo zaznelo aj z úst samotných športovcov.

V eufórii a radosti, ktorá prepukla v okamihu víťazstva sme všetci zabudli na problémy, ktoré sa ale nikdy sami nevyriešia. Samozrejme tešme sa z víťazstva, veď sa už takéto chvíľe možno dlho nebudú opakovať. Minimálne na rok však slovenským hasičom a hasičkám titul nikto nevezme. A dúfajme, že o rok budú mať šancu zabojovať o obahajobu.

O rok sa Majstrovstvá sveta konajú v Rusku. To už nie je na skok. Znova sa vrátime do situácie aká nastala pred rokom, alebo nás tento úspech nakopne? Uvedomíme si, že na to aby sme mohli konkurovať tím najlepším je potreba sa sústrediť na prípravu oveľa skôr ako pár týždňov pred MS? Pretože len svedomitá príprava je to, čo nás oddeluje od svetovej špičky. A to nemyslím prístup reprezentantov, ale podmienky, ktoré sme schopní im vytvoriť aby sme sa mohli z podobných úspechov tešiť častejšie. Napríklad aj v stovke, veži a štafete.

Nemusíme chodiť ďaleko. Česká republika oslavuje celkový titul majstrov sveta. Áno tá Česká republika, ktorá pred niekoľkými rokmi bola na tom rovnako ako my. Čo je však iné? Myslím, že geneticky máme dané podobné predispozície. Tak ako je možné, že sú o toľko rýchlejší na stovke, na veži alebo na štafetách?

Výsledky reprezentácie sú odrazom toho ako sa daný šport rozvíja v danej krajine, a aké sú podmienky aj mimo reprezentačných sústredení počas celého roka. A to nemusíme vôbec hovoriť len o hasičskom športe. Jednoducho ide o to, že si postupom času vychovali generáciu, ktorá vyrastala okrem súťaží v požiarnom útoku napríklad na veži alebo kladine. Mali potrebnú konkurenciu na súťažiach, alebo aj samotné súťaže, ktoré sú u nás skôr raritou ako samozrejmosťou. Trénovali a zlepšovali sa. Lebo medzi stovkami štartujúcich sa dá ľahko zapadnúť. Tí čo chceli vytŕčať z davu boli nútení sa zlepšiť. Súťaže ako napríklad Český pohár v stovkách alebo vo veži, ktorého súčasťou sú také podujatia ako Jablonecká hala a ďalšie ponúkajú skvelé predstavenie so stovkami súťažiacich. U nás je problém usporiadať súťaž v stovke kvôli nízkemu počtu prihlásených súťažiacich. Prečo je to tak?

Jedným z dôvodov je to, že na väčšine územia Slovenska sa medzi dobrovoľnými hasičmi nájde len zrnko tých, ktorí si vôbec stovku niekedy zabehli. Nie žeby nechceli, nemali prečo. Áno narážam na rozdiely v postupových súťažiach a hlavne veľaslávnu štafetu 8x50m. A áno narážam na chýbajúce stovky už na úrovniach okresných alebo ďalších postupových kôl. Je veľmi ťažké hľadať talenty niekde, kde síce sú, ale veľmi ťažko ich uvidíme ak disciplíny, v ktorých ich hľadáme nikdy nevideli. Alebo nevideli ani hasičský šport.

Ďalší rozidel môžeme vidieť ak sa pozrieme na jednotlivé jarné české “klasiky” v 60-kach. Sú to nie desiatky, ale stovky detí, ktoré sa venujú už od útleho veku niečomu, čím budú môcť neskôr nadviazať na atletické disciplíny hasičského športu. Veľký posun samozrejme nastal v posledných rokoch aj na Slovensku, 60-ky stúpajú na popularite aj u nás a myslím, že toto je ten správny krok k výchove nových talentov. Nebyť však pár nadšencov, ktorí na úkor svojho času trénujú s deťmi a nosia ich aj po spomínaných súťažiach v ČR, možno by sme o tejto disciplíne dodnes nevedeli. A pritom to máme pod nosom.

Takže ak si nabudúci rok pozriete videá a fotky z finálových behov na MS v Rusku bez slovenskej účasti nehovorte, že máme slabých športovcov. Lebo aby sme videli celý “príbeh”, tak na veci treba hľadieť zo širšej perpektívy. A mimo toho oni tam možno budú cestovať za svoje náklady, ak vôbec. Lebo jedna vec sú sľuby, no druhá vec je realita.

Komentáre
Načítavam...
X