MAGAZÍN. TELEVÍZIA. OBCHOD.

Rozhovor s reprezentantkou Annou Lavkovou, stále len 17 ročnou majsterkou sveta

0 383

Prinášame vám rozhovor s Annou Lavkovou, reprezentantkou Slovenska na nedávno skončených domácich MS žien aj dorastu vo Varne. Stále len 17 ročná dorastenka dosiahla v súčte tento rok úspechy, ktoré sa niekomu nepodaria za celú hasičskú kariéru.

Na MS žien sa spolu s celým tímom stala majsterkou sveta v požiarnom útoku a bola stabilnou súčasťou celej výpravy, kým na MS dorastu vo Varne vybojovala s tímom dorasteniek bronz rovnako v požiarnom útoku. Sezóna 2018 bude určite jedna z jej nezabudnuteľných, ale viac nám už povie v nasledujúcom rozhovore.

Predstav sa nám v krátkosti a prezraď nám ako si sa dostala k hasičskému športu?

Volám sa Anna, mám 17 rokov a bývam v obci pri Poprade. Chodím na 8-ročné gymnázium Kukučínova v Poprade. Hasičskému športu som sa začala venovať v 4. triede na základnej škole, kde to bolo vedené ako krúžok pod vedením pána Kundisa. Zúčastnili sme sa množstva súťaží napríklad v CTIF a vrámci PHL ako Plameň (štafeta, viazanie uzlov a štafeta dvojíc).

Ako si sa dostala do reprezentácie, či už dorasteneckej alebo ženskej?

Na súťaži Plameň ma oslovil tréner reprezentácie dorasteniek Marek Šebest, či by som chcela trénovať 100vku a vežu s možnosťou dostať sa do reprezentácie Slovenska. Hneď sme sa dohodli na prvých tréningoch. Do ženskej reprezentácie som sa dostala s veľkou dávkou štastia, pretože dve členky sa nemohli zúčastniť hasičskej olympiády vo Villachu v roku 2017 a tak pozvali dve dorastenky, medzi nimi aj mňa.

Napriek relatívne nízkemu veku si bola stabilnou súčasťou ženskej reprezentácie, aké si mala pocity počas domácich Majstrovstiev sveta (ďalej len ms)?

Bola som veľmi rada, že sa môžem zúčastniť domácich MS. Atmosféra bola úžasná. Taktiež organizácia bola na naozaj vysokej úrovni. Tiež som mala obavy aby som im to nepokazila, keďže som cítila zodpovednosť za výsledok a jeho dopad na vnímanie hasičského športu na Slovensku.

Aká bola tvoja príprava na MS?

Zo začiatku som trénovala s Marekom Šebestom väčšinou poobede 3-krát do týždňa, ale to sa veľmi odvíjalo od počasia a povinností. Neskôr v lete som trénovala individuálne ráno. Tiež sme mali či už jedno, alebo dvojdňové tréningové kempy na skupinové disciplíny v Banskej Bystrici. Konkrétne tri jednodňové a jeden dvojdňový, aby sme si vyskúšali trať priamo na štadióne SNP. Všetky sa uskutočnili v priebehu 30 dní pred začiatkom MS. Skupinové tréningové kempy na MS s mužstvom dorasteniek na dorastenecké MS sme mali neskôr oproti pôvodnému plánu, keďže vybavenie samotnej účasti prišlo až pár týždňov pred MS.

Kedy a ako si sa dozvedela, že sa zúčastníš MS a neskôr aj MS dorastu vo Varne?

Všetky oznamy ohľadom MS žien a MS dorastu sme sa dozvedali postupne od trénera alebo vedúcich. O účasti na MS žien som vedela približne od začiatku júna, kedy ma oslovila Erika Belko či by som chcela ísť na MS, avšak moja (naša) účasť bola neistá kvôli financiám až do posledného augustového týždňa. S MS dorastu to bolo iné. Tam ako stabilná členka tímu som trénovala už v zabehnutom režime aby som na MS pomohla tímu dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie.

Aká bola tvoja oslava majstrovského titulu napríklad po návrate domov?

Titul sme oslávili ešte v Banskej Bystrici spolu s tímom a tiež s tímom mužov. Doma ma podporovali počas oboch MS, ktoré sledovala celá rodina na webe a niektorí ma prišli podporiť aj do Banskej Bystrice. Po príchode domov mi zagratulovali.

Považuješ tento rok za ten najúspešnejší v tvojej doterajšej športovej kariére?

Najúspešnejší určite áno, keďže som sa zúčastnila dvoch majstrovstiev sveta a v oboch sme sa umiestnili na bedni. Tiež som si zlepšila osobný rekord na veži a hasila som v štafete, čo bol obrovský zážitok a môj sen.

Čo by si odkázala mladým talentom, napríklad o pár rokov mladším ako si ty, ktorí by chceli zažiť podobné úspechy?

Aby sa nevzdávali a tvrdo makali na ich sne v odvetví, ktoré ich baví. Do reprezentácie som sa dostala vďaka snahe a množstvu tréningov. Tiež aby sa nenechali odradiť okolím a neúspechom, pretože ako vo všetkom, presadiť sa nie je ľahké. Treba však vydržať až do konca, kým sa to podarí. A ono sa to určite podarí.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte väčšie úspechy do budúcna. Sme radi, že máme takéto talenty, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou budú zlepšovať a my sa budeme môcť ešte tešiť z množstva úspechov, ktoré dosiahnu.

Komentáre
Načítavam...
X