MAGAZÍN. TELEVÍZIA. OBCHOD.

Rozhovor s reprezentantom Miroslavom Šarym o MS v Banskej Bystrici z pohľadu majstra sveta

0 273

 „Existujú ďalšie tri disciplíny, v ktorých máme veľmi veľké rezervy,“ tvrdí Miroslav Šary

26-ročný rodák spod Tatier, Miroslav Šary, pôsobí ako profesionálny hasič v HaZZ Poprad a tento rok sa spolu so svojimi kolegami stal majstrom Slovenska. Okrem toho sa zúčastnil aj Majstrovstiev sveta v hasičskom športe, ktoré sa konali na začiatku septembra premiérovo na Slovensku, v Banskej Bystrici. Bol súčasťou útoku, v ktorom sa mu s ostatnými chalanmi podarilo získať titul majstra sveta. O svojich zážitkoch a postrehoch z majstrovstiev nám povedal v tomto rozhovore.

Od majstrovstiev sveta ubehli už 2 mesiace. Ako vnímaš svoju účasť na tejto akcii?

Svoju účasť vnímam veľmi dobre, hoci som mal pred MS isté pochybnosti ako to celé na Slovensku dopadne, keďže sme takúto veľkú súťaž organizovali prvýkrát.  Hneď v prvý deň súťaže to zo mňa opadlo a bol som veľmi rád, že som sa dostal do reprezentačného výberu.

Myslíš si, že sme zvládli organizáciu dobre?

Ako som spomínal vyššie, stres zo mňa opadol už počas prvého dňa, kedy som videl, že súťaž je pripravená výborne. Súťaž prebiehala každým dňom dobre, no k tomu pomohlo aj počasie, ktoré nám každý deň prialo. Podmienky na pretekanie boli fakt na vysokej kvalite a zabudnúť nesmiem ani prácu našich kolegov v čate, ktorí museli makať od rána do večera.

Ako vyzerala príprava na MS? Pripravoval si sa aj individuálne?

Tento rok sa v mužskej reprezentácii zmenilo mnoho vecí. Do družstva pribudli napríklad noví tréneri. Pripravovať sme sa začali už niekedy v januári. Každý mesiac sme sa stretli na 3-4 dni a trénovali. Ja som do družstva prišiel niekedy v apríli, ale odvtedy som nechýbal na žiadnom sústredení. Na začiatku roka sme cvičili najmä v posilňovni a kruhové tréningy. Na atletický štadión v Banskej Bystrici sme sa presunuli až neskôr.

V prvom pokuse útoku si mal prestrek. Išiel si do druhého s čistou hlavou?

V prvom pokuse som urobil veľmi veľkú chybu a dodnes nechápem, čo sa to so mnou stalo. Pripadalo mi to ako by som zamrzol a nevedel kam mám triafať. Chalani išli ako hodinky, no ja som mal po tomto pokuse veľké nervy. Niečo mi však hovorilo, že sa druhý pokus podarí. Ja som tomu veril a aj sa tak stalo. Na štart som sa postavil pokojný a vyšlo to. Ostatní chalani odviedli aj v tomto pokuse skvelú prácu.

Bol pre teba iný pocit vyhrať majstrovstvá na domácej pôde? Majstrami ste sa stali aj v Ostrave v roku 2016.

Aj majstraky v Ostrave mi utkveli v pamäti, pretože tam bol s nami aj Vilo Stinčík, pre ktorého to bola posledná súťaž za reprezentáciu po jeho skvelej kariére. V roku 2016 som bol v mužskej reprezentácii prvým rokom a hneď sa nám v útoku podarilo vybojovať zlato. Bielorusov sme vtedy predbehli len o 2 stotiny. Domáce majstrovstvá však pre mňa ostanú nezabudnuteľné, pretože to, čo sa dialo po druhom útoku bolo niečo neskutočné. Ten krik z tribún a fandenie z každej strany bolo úžasné a budem si to navždy pamätať.

Ako vyzerali oslavy?

Oslavy vyzerali presne tak, ako mali.

Aký máš názor na podporu hasičského športu na Slovensku? Je podporovaný dostatočne? Zmenilo sa niečo po majstrovstvách?

Musíme si uvedomiť, že je pekné, že sa nám v útokoch darí a sme z toho nadšení, ale ľudia, ktorí do toho vidia viac a rozumejú aj iným disciplínam vedia, že s útokmi sa veľmi neposunieme. Existujú ďalšie tri disciplíny, v ktorých máme veľmi veľké rezervy. Môže za to jednoznačne aj to, že na Slovensku nemáme žiadnu ligu v stovkách alebo vežiach. Tým pádom nemáme s kým pretekať a chýba motivácia. Viem, že športovci nemajú všade také podmienky ako my pod Tatrami (v Poprade), a nad tým sa treba zamyslieť a niečo s tým robiť. V disciplíne beh na 60m cez prekážky máme nádej, pretože je tam dosť detí z celého Slovenska, ktorým sa venujú páni ako Jozef Strela, Jozef Rizdzik starší alebo Jaro Chalany. Otázny je však počet detí, ktoré sa po behu na 60m budú venovať behu na 100m a vežiam, keďže na to nemajú podmienky. Dúfam, že sa situácia na Slovensku pohne lepším smerom a tento pekný šport bude pokračovať ďalej.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ďalšie úspechy.
Zdroj foto 1 foto 2
Od Karin Daráková
Komentáre
Načítavam...
X