MAGAZÍN. TELEVÍZIA. OBCHOD.

Rozhovor s komentátorom Petrom Úrekom: skvelú súťaž netreba len vidieť, ale aj počuť

0 405

Peter Úrek je meno komentátora, ktorý dokáže urobiť z dobrej súťaže skvelú. Presvedčili sme sa o tom osobne už na viacerých súťažiach. Napríklad minulú sezónu urobil v Pavliciach šou, počas ktorej sa bavila celá obec, hlavne pri víťaznom pokuse domácich. Minulý rok ste ho mohli počuť aj na MS v Banskej Bystrici. Ako sa ale k tomuto “remeslu” dostal, čo považuje za doterajší vrchol a čo ešte nedokázal? To sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Ako si sa dostal ku komentovaniu a hlavne ku komentovaniu hasičských súťaží?

Prišlo to prirodzene. Od 14 rokov sa venujem hudbe a DJ-ingu, čiže k mikrofónu bolo blízko. Keď sme s našimi chalanmi vzkriesili miestnu DHZ-ku opäť k životu (DHZ Kopanice… myslím, že to bolo okolo 2005-2006) sme začali chodiť aj po prvých súťažiach a na nich bolo v tom čase čo sa týka komentu dosť ticho, iba občas nejaká info kto ide na štart a aký sa dosiahol čas. Vedel som si to predstaviť lepšie, myslím, že viac info priniesť divákom, opísať, čo sa deje atď. Tak som skúsil, ľuďom sa to zapáčilo a už to šlo.

Keďže v tom období bolo naše zapálenie pre súťaže veľké, venovali sme tomu fakt veľa času, nasledujúce roky sme behali veľa súťaží a ak bol záujem a vytvorené podmienky, čo sa týka aparatúry, tak mnohé som zároveň aj odkomentoval. Behať už síce nebeháme, ale komentovanie/moderovanie ostalo doteraz, ale jedným dychom dodám, že toto nie je to, čo ma živí. Hasičský šport mám rád a stále to beriem ako organizačnú pomoc, aby ľudia videli, že sa to dá urobiť aj inak, modernejšie, profesionálnejšie. Ale keď by sa v súčasnosti našiel nový Peter Úrek, ktorý by to robil aspoň ako ja alebo lepšie, a zobral by túto časť komentovania za mňa, vôbec by som sa nenahneval a odovzdal by som mu to pomyselné žezlo.

Mal si niekedy problém niečo povedať do mikrofónu? Myslím tým či nastala situácia keď si nenašiel slová.

Vždy sa nájde taká situácia, hlavne keď sa udeje nejaká veľmi nečakaná udalosť, napr. vážne zranenie. Vtedy sa ťažko hľadajú slová, ale keďže ľudia chcú počuť informáciu o tom čo sa stalo tak informácia musí ísť von. Vtedy sa snažím hlavne upokojiť a diplomaticky odľahčiť situáciu, lebo takáto udalosť dokáže náladovo dosť ovplyvniť celú súťaž.

Ako sa pripravuješ na jednotlivé súťaže?

Pripravujem sa na každú akciu, aj na tú najmenšiu. Našťastie teraz je vďaka internetu informácií dosť, veľa tímov je v ligách, takže si popozerám priebežnú štartovku a ku každému tímu dám nejakú poznámku, vytlačím ligové tabuľky, súťažné tabuľky a výsledky z minulých rokov, pozriem aj info o dedine/meste kde sa akcia robí a urobím si poznámky aj o tom. Na konci sezóny je to dosť slušná kopa papierov (smiech).

Samozrejme niečo pošle aj organizátor, ale vždy si to nakoniec spracujem sám aby som to dostal do hlavy. Venujem tomu jeden-dva-tri večery, podľa množstva informácií a tým, že to už dosť rokov robím tak s veľa tímami sa poznám osobne a info o nich mám už zapamätané v hlave, tie nové sa postupne dopĺňajú. Už dávno snívam o nejakej aplikácii, ktorá by pomohla pri komentovaní, v ktorej by sa dali robiť tabuľky, štartovky a všetky informácie o súťažiach, tímoch, miestach by sa dali do nej uložiť a nájsť a bola by dostupná pre všetkých, ktorí by to potrebovali. Len na realizáciu tohto chýba čas.

Tento rok si spolukomentoval aj MS. Je to zatiaľ tvoj najväčší “úspech”?

V rámci komentovania hasičských súťaží to bol ozaj zatiaľ najväčší úspech, ak to mám teda tak nazvať. Veď čo už môže by viac ako majstrovstvá sveta v tomto športe? Bola to pre mňa určite veľká výzva, ale po oslovení som nekývol hneď, že áno, lebo som si bol vedomí toho, že príprava a čas, ktorý sa tomu bude musieť venovať bude určite iný ako pri bežných súťažiach. Ale povedal som si, že takáto príležitosť sa už nemusí opakovať, tak som spolukomentovanie prijal. Boli sme tam štyria z rôznych kútov Slovenska, predtým sme sa nepoznali, ale sadli sme si aj profesne aj ľudsky. Samozrejme ja som si najviac užil útoky a atmosféra, ktorú sa nám podarilo vytvoriť na štadióne bola parádna. Kolegom som povedal, že sobota na útokoch musí byť TOP.

Skúsili sme kadečo, ale keď som s mikrofónom predstúpil pred hlavnú tribúnu s jasným zámerom vyhecovať všetkých fanúšikov pred pokusmi našich národných tímov, pritom som nevedel, či ľudia budú spolupracovať alebo nie, tak to bol zaujímavý pocit, lebo celé to mohlo dopadnúť poriadnym trapasom alebo veľmi dobre. Ľudia, ktorí tam boli vedia, že to dopadlo fantasticky. Pri pohľade na tých odviazaných ľudí, ktorí kričali, skákali a robili dokonca mexické vlny, som mal zimomriavky všade

Ako to na MS vyzeralo z toho komentátorského hľadiska?

Keďže moderujem/komentujem aj iné akcie, nie len hasičské súťaže, môj pohľad bude na to ako celok. Majstrovstvá boli veľký kolos, do ktorého bolo zapojených veľa ľudí, ktorí museli spolu v reálnom čase spolupracovať aby sa vytvoril jeden veľký dokonale fungujúci tím, a ak aj nastal nejaký problém, museli sme to spoločne zahrať tak, aby to vyzeralo, že to tak malo byť. A byť súčasťou toho bol zážitok. Ranné porady, prípadne aj na rýchlo zvolané počas dňa, ak to bolo potrebné, na ktorých sa dohadovali podstatné veci, riešila sa na nich komplet denná časová kostra, mnohokrát po minútach, mini generálky nástupov, či vyhodnotení.

Celé to fungovanie v skupinách na WhatsUp-e, všetká tá disciplína, dochvíľnosť, ale aj každodenné dodržiavanie DressCodu, to bola pre mňa aj veľká organizačná skúsenosť. K nám komentátorom prichádzalo veľké množstvo informácií, ktoré bolo treba okamžite spracovať a zaradiť, či už upravené štartovky, zmeny v poradí, výsledky, rekordy, oznamy atď. Dosť času nám napr. zabralo aj fonetické prepisovanie a pripravovanie si mien, lebo niektoré boli celkom jazykolamy, však skúste rýchlo prečítať napr. mená Mongolských pretekárov… Gerel Delgerdalai, Yadamsuren Enkhbayar, či Otgonsambuu Munkhtungalag (smiech). Ale organizačne majstrovstvá dopadli podľa mňa veľmi dobre a Slovensko to zvládlo v rámci možností na vysokej úrovni. Kedykoľvek by som si to zopakoval a druhý krát by sme to dali ešte lepšie.

Čo ťa na tom celom najviac baví?

Baví?… Baví ma ukázať a dokázať iným, ale aj sebe, že sa tá celá akcia, a nemusí to byť len hasičská súťaž, dá spraviť aj inak, proste lepšie, profesionálnejšie, modernejšie. Hasičská súťaž z organizačného hľadiska už dávno nie je len o guľáši, či bufete. V súčasnosti je to už veľká akcia spojená častokrát s koncertami, DJ-mi, či inými atrakciami a bez komentátora/moderátora si už dobrú súťaž ani neviem predstaviť.

Vo veľa prípadoch je to najväčšie a najlepšie podujatie počas roka v niektorých obciach, tak prečo to neurobiť dobre a každý rok lepšie. Myslím, že skúseností za to celé viac ako 10 ročné hasičské obdobie mám ajajáj, tak ak si ľudia chcú vypočuť návrhy vyplývajúce so skúseností a dajú si poradiť a po akcii je vidieť pozitívny výsledok, ku ktorému som prispel aj ja, tak to je to, čo ma baví. Plus sa rád pohybujem medzi ľuďmi, rád robím pre ľudí a na súťažiach je ich vždy dosť. Prinieslo mi to nové známosti aj kontakty.

Za sezónu obeháš viacero akcií, čo si myslíš že je tou najslabšou stránkou hasičských súťaží?

Táto otázka súvisí z tou predchádzajúcou. Súťaží za sezónu je veľa, veľa z nich v jeden termín a práve tam vidieť, že jednotlivé tímy už vyhľadávajú kvalitu, dobre pripravenú trať, ale aj sprievodný program. A áno ja som si vedomí, že častokrát je to aj o peniazoch, lebo všetko niečo stojí. Ale ak už chce niekto na súťaži napr. komentátora, tak by sa mal postarať aj o zvuk, aby toho komentátora bolo počuť, lebo často sa stretávam s tým, že keď sa spustí celý ten súťažný hluk, stroje, diváci atď, tak ten koment je počuť slabo alebo vôbec.

Organizátori by si mali uvedomiť, že každú dobrú akciu musí byť nielen vidieť, ale aj počuť. No a k zvuku patrí aj človek, čo to obsluhuje, nie len pustí a odíde. Preto ja najradšej chodím na akcie s “mojim” DJ-om, na ktorého sa môžem spoľahnúť a viem, že napr. mikrofóny budú bez výpadkov, a že keď bude treba, tak správne zareaguje. Aj toto celé dodá akcii profesionálny vzhľad. No a keď bavíme o slabých stránkach hasičských súťaží, tak často krát sa ešte stretávam s nedobrou disciplinovanosťou organizátorov. Dosť, že niektoré súťaže sú na pleciach jedného, troch, či piatich ľudí, tak ešte vznikajú situácie, že už v polovici súťaže je problém so zadelenými úlohami a potom vznikajú situácie, že nemá kto dopustiť vodu do kade či upraviť priestor okolo základne. Ľudia by si mali uvedomiť, že keď sa už odhodlajú organizovať súťaž, tak je to práca od začiatku až do konca.

Aká najvtipnejšia alebo najbizarnejšia vec sa ti stala počas komentovania?

Dám najprv to bizarné, čo častokrát zamrzí a práve vtedy nastupuje to moje diplomatické ja. Viackrát sa stalo, že ľudia mne ako komentátorovi pripisovali zodpovednosť za nepodarené pokusy od zlého štartu až po zlý zostrek. Treba si však uvedomiť, že ja som na súťaži hlavne na to, aby som všetkým, teda divákom a aj ostatným zúčastneným opísal, okomentoval, čo sa aktuálne deje a o to viac, ak ideme online na internet. Samotní súťažiaci, keď sú už na trati, tak sa musia riadiť pokynmi rozhodcov, nie mojimi, to si občas neuvedomujú a potom vzniknú tie skoršie štarty, či predčasne ukončené pokusy.

Vtipných situácií bolo viacero, od padnutých košiarov/košiariek do kade, točenia košov do opačnej strany, cez savice pripravené na štart nesprávnymi závitmi k sebe až po napr. vtipne milú situáciu minulú sezónu, keď chalanovi počas súťaže, pred útokom ako sa chystali zavolali, že sa mu práve narodilo dieťatko, teda jeho partnerke.

Kde sa stretneme v sezóne 2019?

Súťažné termíny sa definitívne dohadujú po výročných členských schôdzach a tie sa organizujú práve v tomto období, ale s vaším online prenosom a s tímom hasičskýšport.sk sa pravdepodobne stretneme už tradične na veľmi dobrých akciách, na nočnej v Sielnici pri Zvolene, ale aj na nočnej v Pavliciach pri Trnave a verím, že organizátori budú chcieť svoje súťaže zlepšiť a jedným zo spôsobov zatraktívnenia je aj online prenos, takže verím, že sa uvidíme aj na iných miestach na Slovensku. Plus pozývam na všetky akcie, ktoré robíme s chalanmi s disco4you.sk, rôzne párty, v tomto období plesy a rôzne iné eventy počas celého roka, kde tiež, čo to zamoderujem, ale tam už hlavne pôsobím v polohe DJ-a.

Tvoja obľúbená súťaž?

Mám ich za sebou už toľko, že vytrhnúť len jednu sa nedá. Preto schválne nespomeniem žiadnu konkrétnu, aby sa niekto nehneval, že prečo nie naša. Každá má niečo do seba a aj na tej najmenšej akcii sa môže vytvoriť taká atmosféra, že si ju potom dlho zapamätám. Mám za sebou majstrovstvá sveta a v minulosti aj slovenský superpohár, ale najlepšie sa cítim na nočných súťažiach, lebo je na nich iná atmosféra a aj diváci sú viac spontánny.

A práve diváci sú podľa mňa ten kľuč, keď prídu diváci, dosť divákov, tak je to úplne iná súťaž a pre mňa ako moderátora/komentátora je to príležitosť pracovať s nimi a vytvoriť atmosféru. Preto by som poradil usporiadateľom, aby sa vžili do polohy diváka a potom možno zistia, čo treba asi spraviť, aby diváci na ich súťaž prišli. Tie súťaže, ktoré komentujem pravidelne, tak na nich už viem, čo cca bude a ovplyvniť to môže už len počasie a práve počasie je minimálne 50% úspechu vydarenej akcie.

Je niečo, čo sa ti nepodarilo v rámci hasičských súťaží?

Tak toho je dosť, napr. nevyhrali sme s Kopanicami ligu ani Superpohár… to bolo v rámci srandy. Teraz vážne, ja som skôr organizačný typ a tá radosť zo súťažných výsledkov nechám na iných, mňa teší, keď sa iní tešia a sú vysmiati.

Stále mám v hlave obdobnú súťaž ako Slovenský superpohár. Jednotlivé ligy by poslali svojich zástupcov, o ktorých by si mysleli, že ich najlepšie zastúpia, mohli by to byť aj Allstars tímy, bolo by to na väčšom štadióne s tribúnami z oboch strán. Kvôli atmosfére by to bola nočná akcia s tučnou prémiou za prvé miesto. Štartovali by naraz dva tímy, čiže paralelný štart, na identických tratiach vedľa seba. Išlo by sa buď systémom každý s každým alebo vyraďovačka, prehráš-končíš. Podsvietené rovnaké kade a základne a aj rovnaké terče na oboch dráhach. Už počujem v reprákoch to také hromové hrubým hlasom… Pripraviť sa, pozor, štart!

Štart by bol zvukovým signálom, kvôli identickému vybehnutiu, ale čas by merala fotobunka, sklopné terče a tenké hadice samozrejme, aby to bolo čo najrýchlejšie. V areáli veľké projekcie, veľké dekorácie a samozrejme online prenos s grafikami, predstaveniami tímov a rozhovormi, výzvami, odkazmi pre súperov, proste showka. Svetelné efekty, plamene, dym a popri tom sprievodné akcie, dobré jedlo a pitie. Všade usmiati ľudia a dobrá atmosféra a veeeeeeeľa spokojných ľudí. Celkom fajn organizačný sen, či nie? Tak toto je to, čo sa mi ešte nepodarilo.

Niečo na záver?

Na záver, chcem popriať všetkým úspešnú sezónu 2019, nech sa im pospĺňajú sny, ktoré si prajú a portálu hasičskýšport.sk veľa spokojných čitateľov, zákazníkov a followerov.

My Peťovi ďakujeme za dlhý ale zaujímavý rozhovor. Ak máte záujem o jeho koment práve na Vašej súťaži tak sa mu neváhajte ozvať napr. na jeho Facebooku – Peter Úrek.

Uverejnil používateľ Peter Úrek Pondelok 19. marca 2018
Komentáre
Načítavam...