MAGAZÍN. TELEVÍZIA. OBCHOD.

Rozhovor so zakladateľmi SSP o začiatkoch, vzniku aj budúcnosti súťaže

0 413

Slovenský Superpohár je už tradične vyvrcholením hasičskej sezóny na Slovensku a často je ostro sledovaný. Ako ale táto súťaž vznikla, kto za tým stál, ako sa tvorila, formovala až vznikla do aktuálnej podoby? O tom nám v nasledujúcom rozhovore porozprávali jeho zakladatelia Pišta Krajč a Ladislav Jakubička.

Slovenský Superpohár je momentálne asi najvačšou udalosťou každej hasičskej sezóny na Slovensku, ako ale vznikol? Aké boli prvé kroky k uskutočneniu prvého ročníka?

Bolo to niekedy v januári 2008, vznikol ako asi veľa podobných nápadov. Kamaráti s podobným vzťahom k hasičskému športu sa stretli pri pive. Porozprávali si zážitky, odovzdali si svoje skúsenosti a keď už možno témy dochádzali tak sa zamysleli čo by bolo ešte dobré urobiť. Vždy sa dá porovnávať s druhými družstvami v rámci rôznych súťaží, ale nikdy sa nestretne kvalita na jednej súťaži naraz.

Úmysel bol pozvať prvé tri tými z každej ligy na Slovensku. Pravda, vtedy ich ani zďaleka nebolo ako dnes. Po menšej kalkulácii bol na stole súpis tímov ktoré sme nakoniec oslovili a pozvali a tak sa potom začiatkom mája 2008 konal prvý Slovenský Superpohár na námestí v Krupine.

Mali sme to šťastie, že sme danú myšlienku nenechali odísť do zabudnutia a mali sme dostatok odvahy zrealizovať ju až do konca.  

Momentálne je každoročne veľká diskusia ohľadom postupového kľúča, ako to prebiehalo pri prvom ročníku?

V prvom ročníku bolo našou hlavnou úlohou dať dokopy zoznam hasičských líg, ktoré sa na Slovensku organizujú. Neviem či v tej dobe existoval niekto taký čo by ich všetky poznal. Hasičské ligy nemali svoje internetové stránky, fungovali na rôznych základoch. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale myslím si, že v tom období nebol nikto, kto by dal ucelený zoznam líg dokopy. Jednou úlohou bolo dať dokopy ligy a druhou zoznam tých, ktorí by z nich postupovali. Zložitejší bol zoznam líg a jednoduchší zoznam družstiev.

V prvom ročníku sme boli radi za to, že sa naša myšlienka ľuďom páčila a väčšina družstiev na súťaž prišla. Postupom času vznikali hasičské ligy a s nimi aj ľudia, ktorý si robili vlastný výklad toho kto má právo na Superohári štartovať. Začal rozmach tohto športu na Slovensku, ktorý priniesol dobré, ale aj menej dobré veci. Jedna myšlienka je vzájomné porovnanie sa hasičských líg a družstiev z nich. Druhá vec je, že porovnávať by sa mali veci, ktoré sú si podobné. Na to, aby som odlíšil čiernu od bielej nie je potrebné dávať ich každoročne spolu. Chcem tým povedať, že porovnávať by sa mali družstvá, ktoré majú podobnú kvalitu.

Postupový kľúč je pre nás niečo čo sa snaží tieto dve myšlienky spojiť do jednej. Našou snahou je, aby tých rozdielov v kvalite bolo menej a zároveň, aby to stále polo vzájomné porovnanie sa rôznych hasičských líg. Nemá zmysel, aby na Superpohári štartovali družstvá z jednej dvoch hasičských líg a zároveň aby tam štartovali družstvá z ligy, ktorá ma troch členov. Každý sa na to pozrie so svojho pohľadu a záleží len na tom aký tolerantný dokáže byť k ostatným.

Mysleli ste si vtedy, že o niekoľko rokov može byť z tohto nápadu taká veľká udalosť?

Neviem či bolo zámerom urobiť z toho súťaženie na pokračovanie a už vôbec sme si ani nepomysleli, že aj o desať rokov to bude fungovať a ešte s takou prestížou. 

Pre nás to bola veľká udalosť už v prvom ročníku. Nemyslím to v porovnaní s tým, že teraz sa vysiela napr. priamy prenos z akcie, že sú tam ďalšie veci, ktoré na prvom ročníku neboli. Bez nejakej namyslenosti v našich predstavách mnohé veci išli ďalej ako sa ich za tých pár rokov podarilo organizátorom uskutočniť. Tým však nechceme povedať to, že to nezvládli. Len naznačujeme, že predstavy sú tá jednoduchšia časť procesu. Sny môžete mať neohraničene veľké. Realita Vám však sama dám mantinely kde sa môžete pohybovať.

SSP sa každoročne okrem jedného prípadu konal na inom mieste, ktoré bolo podľa Vás to naj? 

Nebolo by z môjho pohľadu férové dávať niekomu nálepku naj. Alebo nechcel by som niekoho odsúdiť a iného vyzdvihnúť. Ani to nemám  tak v mysli zoradené a s odstupom času by som to asi ani nezoradil férovo. Vždy sa dá nájsť chyba a vždy sa rovnako dajú nájsť zvládnuté veci, nové nápady. Je to len o ľuďoch či prišli hľadať chyby, alebo prišli pre úplne inú vec. Z môjho pohľadu bol každý Superpohár neopakovateľný zážitok z ktorého si chcem pamätať tie pekné veci.

Ako prebieha v súčasnosti výber organizátora a koľko potenciálnych organizátorov sa každoročne zaujíma o organizáciu SSP?

Okrem ročníka, kde bol Superpohár dva krát po sebe na jednom mieste sa nám každoročne ozvú tí, ktorí majú o organizovanie záujem. Zároveň počas roka v rámci toho ako chodíme po súťažiach zisťujeme kto by prichádzal do úvahy. Keď máme pokope zoznam tých, ktorí prejavili záujem dohodneme konkrétne miesto konania. Najlepšie dostatočne dopredu, aby mal organizátor čas pripraviť všetko potrebné. Celkovo sa počet záujemcov v roku dá bez problémov porátať na jednej ruke. A ako história ukázala niekedy je problém nájsť aj dvoch.

V doterajšej histórii sme mali dilemu iba raz o tom kde sa bude konať SSP. Osobne som radšej keď to ide do rôznych kútov Slovenska, čiže každý rok iným smerom. Zatiaľ to veľmi nevychádza.

Kto vymyslel názov “Superpohár” a ako vznikol?

Samotný názov bol spontánny a myslím, že s názvom nám pomol Lackov brat Robo, spolu s mojim bratom Martinom. To bola vlastne debata číslo dva pri pivku a vtedy vlastne aj padlo konečné rozhodnutie organizovať SSP. A ak to má byť úplne presne tak môžeme uviesť: dátum 24.1.2008, hostinec Fontána.

Za tie roky prešiel SSP viacerými zmenami v pravidlách, je aktuálna verzia už natoľko vyladená, že sa už zásadnejšia zmena neudeje?

Existuje mnoho pohľadov na pravidlá. Nikdy nebudú také, aby sa v nich zmeny neudiali. Aj slovo zásadnejšie môžu rôzni ľudia vnímať inak.

Odbočím trochu od otázky, ale niekedy mi to na Slovensku pripadá ako keby prišli družstvá na trh a zjednávajú cenu. Respektíve zjednávajú za akých podmienok ich organizátor pustí štartovať. Je to podľa mňa v nevyspelosti družstiev, alebo presnejšie niektorých ich členov. Chápem, že emócie sú veľké, rovnako očakávania, ale niekedy by sa patrilo uvedomiť si kto kladie podmienky a kto ich má dodržať. Superpohár vnímam ako súťaž kde sa, bez urážky, nechodia klásť podmienky. Beriem, že pravidlám sa mnohé veci dajú vytýkať. Že by ich rôzny ľudia urobili inak. Niektoré by fungovali lepšie iné horšie, ale stále by to bolo o tých istých ľuďoch, ako by ich prijali.

Neviem presne ktorý to bol rok, ale v rámci prihlášky sme dali družstvám dotazník kde vypĺňali základné veci z pravidiel ich líg (dĺžka savice, rozmery hadíc, veľkosť nábehu…). Na základe zozbieraných údajov sme upravili pravidlá tak, aby vyhovovali dovolím si povedať 90% družstiev. Išlo nám o to, aby mal samotný organizátor čím menej problémov. Ten má toho dosť bez toho, že musí riešiť pásky na kľúčoch, veľkosť nábehu… Človek by si povedal, že družstvá, ktoré sa chcú porovnať s tými ostatnými si už to minimum rôzneho upraví. Opak bol pravdou.

Pridám možno ešte nejaký príklad. Keď sme v rámci našej ligy riešili to, že niektoré naše družstvá majú problém v rámci iných líg, tak sme našli spoločnú cestu ako upraviť pravidlá, aby ten problém nemali. To čo sme dokázali sme zjednotili a to čo nie vedel každý, že v danej lige je iné a prispôsobil sa, alebo riskoval, ale na vlastné triko. Keď sa vrátim k otázke na začiatku. Všetko bude závisieť aj od toho akým smerom sa vyberú jednotlivé hasičské ligy v požiarnom útoku.

Pravidlá sa snažíme držať v podstate tie isté a zásadné zmeny sa už nedejú. Tou poslednou zásadnou zmenou bol štart na pištoľ. Musím ale podotknúť, že v postupovom kľúči nás čaká dosť zásadná zmena. Hasičských líg je každým rokom viac a viac a už posledné roky to bolo na hrane organizovať SSP pre toľko tímov. Predsalen, na SSP by mali byť skutočne iba tí TOP. Čiže pôjdeme do kvality a nie kvantity. Nebude sa to páčiť väčšine ľudí, ale je skutočne čas na túto zmenu. 

Ako prebieha následná súčinnosť s DHZ po jej zvolení za organizátora? Je všetko na nej alebo sú jednotlivé body, na ktorých trváte?

Nie je to tak, že by to malo nejakú presnú šablónu, ale podstata je tá, že sa spoločne stretneme. Povieme si kto čo má na starosti, aké sú naše základné požiadavky. Vymeníme si kontakty a v prípade nejakých nejasností ich spolu riešime konkrétne veci.

Ktorý ročník alebo víťaza si pamätáte najviac a prečo?

Asi najviac sa mi do pamäti zapísali dve družstvá. Prvé je SDH Brumov, víťaz prvého ročníka a v podaní Brumova B aj víťaz 10.ročníka. Pri organizovaní prvého ročníka sme mali pre víťaza pripravené prekvapenie. Asi každý už videl družstvo po víťaznom zápase nastúpene v tričkách, čapiciach s nápisom majstri. My sme pre víťaza mali rovnako pripravené tričká s nápisom víťaz Slovenského Superpohára a nakoľko mal brat jedného z nás reklamnú kanceláriu neďaleko miesta súťaže, dokázali sme na tričká pridať aj názov konkrétneho družstva. Bolo to také nezabudnuteľné prekvapenie pre nich ako sme to dokázali dopredu pripraviť. Práve na desiate výročie vyhralo družstvo z rovnakého miesta a zrazu sa vynorili všetky tie krásne spomienky, ktoré človek má na to čomu pred rokmi venoval svoj čas  pomohol vzniknúť.

Myslím si, že všetci by na prvých miestach chceli vidieť tých svojich zástupcov. Ak sa im to podarí sú radi a tešia sa spolu. Takýto okamih pre nás ako zástupcov THHL vznikol v okamihu keď Slovenský Superpohár vyhral DHZ Poľný Kesov. Víťazov si samozrejme pamätám viac, ale toto sú taký dvaja naj.

Ktorý okamih bol počas 12-tich ročníkov SSP najťažší?

Najťažší okamih? Určite konfrontácia súťažného tímu, rozhodcov a nás ako zakladateľa v Pate. Nebudem menovať o koho alebo o čo išlo. Myslím, že si to pamätá mnoho ľudí.

Viem ale aj presne, ktorý bol ten najlepší. Ten pre mňa nastal po skončení prvého ročníka, keď už bolo všetko za nami. Keď už bolo všetko pobalené išli sme s Pištom na pivo, pamätám si že sme si dali jedno pivo a pozerali hokej, ktorý bežal na veľkej obrazovke, ale ani jeden z nás nemal síl na nejakú oslavu toho, že je to za nami. Neviem či sme to pivo vôbec dopili. Viem však, že zaspávalo sa mi veľmi dobre taký unavený som už nebol hodne dlhú dobu. Možno ešte k tým ťažkým okamihom patrili tie chvíle keď človek aj ľudsky chce pomôcť aj si uvedomuje, že to nemôže urobiť, lebo by z toho nevzniklo niečo dobré, ale pravý opak. Chvíľu nám obom trvalo kým sme si zvykli, že nebudeme u všetkých za dobrých.

Aký bol posledný SSP z Vášho pohľadu?

Ľudia možno právom často od Slovenského Superpohára očakávajú nejaké výnimočné veci. Niekedy ich možno viac nadchnú kolotoče, ako to čo je pre mňa podstatné. Moje očakávania sú ďaleko nižšie. K spokojnosti mi postačujú vhodné podmienky pre súťažné družstvá a prostredie kde sa ľudia s rovnakým koníčkom môžu každoročne stretnúť. To bolo naplnené a preto hodnotím daný ročník kladne.

Kde sa stretneme v roku 2019?

Stretneme sa ako býva zvykom v polovici októbra v Púchove pod hlavičkou Slovensko-moravskej hasičskej ligy

Zdroj foto
Komentáre
Načítavam...