MAGAZÍN. TELEVÍZIA. OBCHOD.

Rozhovor so Štefanom “Rocky” Belkom

0 938

Štefan Rocky Belko…..to je meno, ktoré pozná na Slovensku každý, kto sa aspoň trošku zaujíma o hasičský šport. Jedným z prvých článkov, ktoré sa objavili na našej stránke, bol rozhovor s tak isto veľmi známym ,,stovkárom“ Jakubom Pavelkom.

Dnes si predstavíme muža, ktorý bol často považovaný za Jakubovho najväčšieho rivala. V roku 2013 sa spolu postavili na štart vo finále SLvHS v Poprade. Po prvýkrát sme mali možnosť vidieť ich proti sebe v jednej dráhe. Úspešnejším v tomto súboji sa stal Rocky, ktorému patrilo prvenstvo nie len na súťaži, ale stal sa aj celkovo víťazom SLvHS pre rok 2013. Toto bol len jeden z mnoha úspechov tohto takisto skvelého slovenského športovca. Poďme sa však pozrieť na jeho kariéru postupne od samotných začiatkov.

Aké boli tvoje začiatky v hasičskom športe? Čo ťa k nemu viedlo?

Začínal som asi ako každý dobrovoľný hasič a to štafetou 8 x 50 m a disciplínou CTIF, ku ktorým som sa dostal cez kamarátov a rodinu. Mal som tuším 12 rokov a v tých časoch sme behali štyri, možno päť súťaží za sezónu. A dnes je to cez päťdesiat za rok.

V hasičskom športe si zaznamenal niekoľko úspechov, stal si sa 2-krát majstrom Žilinského kraja v dvojboji, víťazom už spomínanej SLvHS v roku 2013, s OR HaZZ Martin ste vytvorili nový Slovenský rekord v požiarnom útoku a mnohé ďalšie. Čo však považuješ ty za ten najväčší úspech v tvojej kariére?

Ťažko povedať, čo  si cením najviac. Všetky súťaže a úspechy sú pre mňa  vzácne. Keby som to rozdelil na reprezentáciu tak asi zlatá medaila z hasičských olympijských hier vo francúzskom Mulhouse v roku 2013. V požiarnom útoku by to bol tohtoročný Superpohár s družstvom DHZ Zbora a taktiež víťazstvo v SSHL za DHZ Rudinka. Ale keď tak uvažujem, asi to top je, že som sa podielal na založení vzniku občianskeho združenia na podporu reprezentačných družstiev v hasičskom športe. Prilákalo to veľa mladých skvelých ľudí, ktorí športujú a nesedia doma za PC.

Ako často v týždni trénuješ? Mohol by si nám v skratke popísať ako vyzerá tvoj tréning?

Hahaha skúsim v skratke. Zhruba šesť dní v týždni podľa času. Snažím sa trénovať 2x denne a to ráno vo fitku a poobede som na veži, alebo trénujem 100 m prekážok. Vo svojom okolí nemám podmienky. tak veľa času mi zaberá cestovanie za tréningom. Momentálne v zimnom období je to hlavne fitnes a kondičné športy. Zima je pre mňa dôležitá na rozvoj  sily, kondície, koordinácie atď. nakoľko moja súťažná sezóna trvá zhruba 6 mesiacov.

Ako si vnímal ty súboj s Jakubom Pavelkom a aké boli tvoje pocity keď si sa stal víťazom SLvHS práve po súboji s ním?

Bolo to už dávnejšie, ale pre mňa asi najlepší ročník SLvHS vôbec. Jakub je skvelý pretekár  a vyrovnať sa mu bolo veľmi ťažké. Celú sezónu sme sa doťahovali a každá chyba zavážila. Bol to napínavý ročník a vyhrať ho bolo skvelé. P.S. mal som viac šťastia 😉

V slovenskej reprezentácií ťa môžeme vidieť nielen ako reprezentanta, ale aj ako trénera juniorskej reprezentácie žien. Aké máte ciele na najbližších majstrovstvách? 

Ciele sú vždy tie najvyššie i keď dosiahnuť ich je veľmi ťažké, keď vezmeme do úvah slabé  materiálne zabezpečenie reprezentácii a o tréningových podmienkach nejdem ani písať. Vzhľadom na slabú podporu reprezentácii a prakticky žiadne zázemie, dievčatá dosahujú skvelé výsledky. V nasledujúcej sezóne sa posnažíme zlepšiť hlavne individuálne disciplíny a priblížiť sa svetovým časom. Uvidíme čo prinesie zima a ako sa dievčatá pripravia.

Keby si mal vymenovať tri najpodstatnejšie vlastnosti pre dosiahnutie úspechov v tomto športe, aké by to boli?

Hlavne vytrvalosť – nevzdávať sa i keď sa práve nedarí. Potom určite viera v samého seba a nenechať sa ovplyvňovať ľuďmi, ktorí vám budú tvrdiť, že sa niečo nedá len preto, lebo oni sami to nedosiahli. A samozrejme, pokora.

Ako som už spomínala v úvode, mnoho ľudí vnímalo teba  a Jakuba ako dvoch najväčších rivalov. Bolo to tak aj v skutočnosti alebo to súperenie a snaha vyhrať za každú cenu bola len pre efekt diváka a víťazstvo ste jeden druhému dopriali?

Hahaha. Súperenie a snaha vyrovnať sa jeden druhému bola iba po športovej stránke. Bez odhodlania a rivality by nebolo úspechov. Jakub je kamarát a po každom závode i pred závodom sme si popriali. Úprimne som mu gratuloval za víťazstvo ako napr. po prvom kole v Kútoch  „Kubo gratulujem ti k víťazstvu na domácej trati, ale cestoval som tu 190 km, mohol si mi to nechať ”  😀 Nechýbalo ani vzájomné uťahovanie si jeden z druhého, no všetko v kamarátskej rovine.

A na záver, čo by si odkázal mladým ľuďom začínajúcim s týmto športom?

Tak hlavne pevnú vôľu, odhodlanie a nevzdávať sa. Je to krásny šport, ktorý v sebe spája atletiku a hasičstvo. Spoznal som vďaka nemu veľa skvelých ľudí .

Na záver sa chcem poďakovať Štefanovi za rozhovor a do budúcna prajem mnoho ďalších pekných úspechov v hasičskom športe. 

Zdroj foto: Denis Pavelka

Komentáre
Načítavam...